Ako zvládať svoje emócie?
Byť v pohode, ak nie som v pohode, je pre mňa aktuálne trošku makačka. Všetci občas cítime stres, úzkosť, alebo sa jednoducho "máme pod psa". Aj ja. Večer pred spaním si poviem, že je všetko oukej, ráno vstanem, uvarím si kávu, dám si dobré raňajky, začnem pracovný deň a o pár minút to príde. Overthinkujem. Preto som spísala niekoľko tipov, ktoré mi pomáhajú zvládať neželané emócie v každodennom živote.
Prehrávam si scenáre, ktoré sa ešte ani len nestali a zrejme sa ani nikdy neodohrajú. Zacyklím sa. Presne, ako napísala Zuzana Matuščáková z podcastu Nevyhorení: "Idem proti všetkému, o čom hovoríme a píšeme v rámci Nevyhorených. A je to blbý pocit, lebo to naráža aj na moje hodnoty. Tak sa snažím aspoň reflektovať na to, čo sa deje." Aj ja reflektujem. A snažím sa brať deň taký, aký je.
Úzkosť je bežná emócia, ktorú zažíva mnoho ľudí. Avšak, ak ju pociťujeme príliš často alebo je nezvládnuteľná, môže ovplyvniť naše fyzické aj duševné zdravie. Ja mávam napríklad nadmerné a zbytočné obavy. Som overthinker. Niekto máva strach zo sociálnych a bežných situácií, či záchvaty paniky. Je dôležité správne rozpoznať tieto príznaky a v prípade potreby vyhľadať pomoc.
Medzi "spúšťače" patrí genetika, environmentálne faktory či životné skúsenosti. Pochopenie základných príčin nám môže pomôcť zvládnuť emócie oveľa efektívnejšie a rýchlejšie.
Chápem seba. Chápem situáciu. Rešpektujem. Občas protestujem. Nadávam si. No v závere dňa sa opäť posuniem o krok vpred. Spúšťačom mojich emócií je strach z nepoznaného, nečakaného a nového. Ocko, bývalý aktívny športovec, bol prvýkrát v živote v nemocnici. Doteraz nikdy v živote nemal ani len teplotu. Prvýkrát v živote nás čakala starostlivosť o človeka, ktorý nevedel poriadne stáť na nohách. Aj on prežíval nepoznané. A ja som mala v hlavé samé "Čo ak, čo keby, čo bude, čo mám robiť vtedy, na čo dať pozor, na čo nezabudnúť..." Žiaľ, svoj boj po viac ako mesiaci prehral a tak je niekedy cyklenie myšlienok o to intenzívnejšie. Nasledujúce tipy mi pomáhajú s tým bojovať.
Rovnováha medzi prácou a súkromím
Samá práca a žiadna zábava? Ak trávim príliš veľa času za počítačom, zámerne si píšem do diára čas, kedy mám odísť od stola, prípadne vyberám dátumy, kedy si chcem užiť zábavu alebo si oddýchnuť, či už osamote alebo s priateľmi.
Pravidelný pohyb alebo cvičenie
Pravidelným pohybom podporujeme náš nervový systém a zlepšujeme krvný obeh, čo pomáha stopnúť "stresové hormóny". Už len každodenná 20-minútová prechádzka vám napovie, ako zvládať emócie a dokáže zázraky. Nádych, výdych, nádych, výdych...
Socializuj sa s dobrými priateľmi
Pri rozhovore tvárou v tvár s milovanou osobou sa uvoľňujú hormóny, ktoré znižujú pocit stresu a nepohody. Spoľahni sa na dobrých poslucháčov v tvojom živote. Moju rodinu, Džonyho a priateľov by som nevymenila za nič na svete.
Vyhraď si čas na obľúbené koníčky
Máš rád/a záhradkárčenie, čítanie, počúvanie hudby alebo iné kreatívne aktivity? Venuj sa činnostiam, ktoré ti prinášajú radosť a potešenie. Zameraj sa na prítomný okamih, daný koníček a skús nemyslieť na nič iné.
Ako zvládať emócie? Medituj, relaxuj, dýchaj, odpočívaj
Relaxačné techniky aktivujú stav pokoja. Sústreď sa na svoj dych. Relaxácia, modlitba, dychové cvičenia alebo meditácia môžu pomôcť upokojiť naše telo a myseľ. Aj keď mnoho ľudí si myslí, že meditácia je len pre duchovne zameraných ľudí, podľa mňa je vhodná pre každého, kto potrebuje nájsť pokoj.
Dostatočný a kvalitný spánok
Ak spíš menej ako sedem hodín denne, tvoje telo nemusí dobre znášať stresové situácie. Práve kvalitný spánok a vhodná strava majú značný vplyv na naše emócie.
Spoločnými silami ide všetko ľahšie...
Starostlivosť o duševné zdravie je rovnako dôležitá, ako starostlivosť o fyzičku. Ak potrebuješ podporu, neboj sa osloviť odborníka na duševné zdravie. Spoločne môžeme prelomiť stigmu týkajúcu sa duševného zdravia a navzájom sa podporovať. Zvládanie stresu či úzkosti môže byť ťažké, no nie je nemožné.
Netvrdím, že niektoré z mojich tipov pravidelne dodržiavam. Sú skôr akousi barličkou, o ktorú sa viem oprieť vo chvíli, keď sa pristihnem, že zbytočne premýšľam. Chcem v práci niečo urobiť a o minútu bezducho pozerám cez okno von a premýšľam nad tým, ako by som zavolala ockovi a vypýtala si radu. Netrestám sa za tieto myšlienky, sú prirodzené, no viem, že sa musím hýbať ďalej. Potrebujem len čas.
A tak som moje barličky napísala aj pre vás. Pre každého, kto práve prežíva nejakú nepríjemnú emóciu. Pre každého, komu sa hodí aj virtuálna pomocná ruka a objatie na diaľku.🤍
